Papierové listy Výkon proti vplyvom prostredia, teplotným výkyvom a opotrebovaniu závisí vo veľkej miere od ich zloženia, ošetrenia a špecifického typu. Tu je analýza toho, ako sa papierovým hárkom zvyčajne darí v týchto podmienkach:
Trvanlivosť listov papiera vo vzťahu k faktorom prostredia, ako je vlhkosť, vlhkosť, svetlo a kvalita vzduchu, sa líši v závislosti od toho, či je papier neošetrený, potiahnutý alebo špeciálne vyrobený na trvanlivosť.
Väčšina štandardných listov papiera, najmä tých, ktoré sú vyrobené z drevnej buničiny, je veľmi citlivá na vlhkosť. Vystavenie vode alebo vysokej vlhkosti môže spôsobiť skrútenie, pokrčenie alebo rozpad papiera. Voda a vlhkosť vedú k tomu, že papier absorbuje vlhkosť, čo oslabuje jeho štruktúru a môže viesť k rastu plesní. Lepšiu odolnosť voči vlhkosti však ponúkajú špeciálne upravené alebo laminované papiere. Syntetické papiere, ktoré sú často vyrobené z polyesteru alebo iných nepapierových materiálov, sú takmer úplne vodotesné, vďaka čomu sú ideálne do vonkajšieho alebo vlhkého prostredia.
Dlhodobé vystavenie slnečnému žiareniu a UV žiareniu môže spôsobiť, že papier vybledne, zožltne alebo skrehne. Papiere bez ochranných náterov sa pri vystavení priamemu slnečnému žiareniu rýchlo znehodnotia. Archívne papiere a papiere odolné voči UV žiareniu sú ošetrené tak, aby vydržali ľahké poškodenie po dlhšiu dobu, pričom si zachovali farbu a štrukturálnu integritu.
Znečisťujúce látky vo vzduchu, najmä v priemyselných alebo mestských prostrediach, môžu časom viesť k degradácii papiera. Kyseliny vo vzduchu, ako je oxid siričitý alebo oxidy dusíka, môžu reagovať s papierovými vláknami a urýchliť tak zhoršovanie. Papiere, ktoré neobsahujú kyseliny a sú upravené na archivačné použitie, lepšie odolávajú poškodeniu znečisťujúcimi látkami a zachovávajú si svoju kvalitu v priebehu času.
Zmeny teploty môžu mať významný vplyv na papier, najmä pri kolísaní medzi extrémami. Vplyv teploty na papier závisí od typu papiera a jeho zamýšľaného použitia.
Pri vysokých teplotách môže papier vyschnúť, skrehnúť a stratiť svoju pružnosť. To platí najmä pre neupravený alebo tenký papier. V extrémnych prípadoch môžu vysoké teploty spôsobiť takú krehkosť papiera, že sa pod tlakom trhá alebo drobí. Pre odolnejšie papiere, ako sú syntetické alebo špeciálne upravené, sú vyššie teploty menší problém. Vystavenie trvalo vysokému teplu však môže tiež spôsobiť zožltnutie alebo deformáciu papiera, najmä ak je v ňom vlhkosť.
Nízke teploty zvyčajne spôsobujú, že papier je tuhý a menej pružný. Toto je obzvlášť zrejmé, keď papier absorbuje určitú vlhkosť, ktorá zamrzne a vedie ku krehkosti. V mrazivých podmienkach môže papier prasknúť alebo sa roztrhnúť ľahšie ako v miernom podnebí. Papier určený na vonkajšie alebo priemyselné použitie je často vystužený, aby odolal nízkym aj vysokým teplotám.
Časté zmeny teploty môžu viesť k rozťahovaniu a zmršťovaniu papierových vlákien, čo vedie k deformácii alebo praskaniu. Papier skladovaný v prostrediach, kde sú časté zmeny teploty (napr. pohyb medzi horúcim a studeným prostredím), môže časom vykazovať známky štrukturálneho poškodenia. Papiere so stabilnou vláknitou štruktúrou, ako napríklad tie so syntetickými zložkami, sú týmito výkyvmi menej ovplyvnené.
Odolnosť proti opotrebeniu je základnou vlastnosťou papiera používanom v aplikáciách vyžadujúcich trvanlivosť, ako je balenie, nápisy alebo dokumenty, s ktorými sa často manipuluje. Pevnosť a odolnosť papiera proti fyzickému opotrebovaniu závisí od jeho hrúbky, povlaku a pevnosti vlákien.
Štandardný papier, najmä tenšie druhy, sa pri namáhaní ľahko roztrhne. Papiere s vyššou gramážou, ako je kartón alebo papier so špeciálnymi povrchovými úpravami, sú však oveľa odolnejšie voči fyzickému opotrebovaniu. Niektoré papiere sú ošetrené povrchovou úpravou proti poškriabaniu alebo sú laminované, aby sa zvýšila ich odolnosť proti roztrhnutiu a oderu. Syntetické papiere vyrobené z materiálov, ako je polypropylén alebo polyester, vykazujú výnimočnú odolnosť voči roztrhnutiu a oderu, vďaka čomu sú vhodné pre aplikácie vyžadujúce extrémnu odolnosť, ako sú vonkajšie nápisy alebo priemyselné štítky.
Pri bežnom papieri sa môžu pri opakovanom skladaní alebo manipulácii s ním vytvoriť škvrny alebo sa dokonca roztrhnúť. Papiere v archívnej kvalite alebo tie, ktoré sú určené na častú manipuláciu, bývajú v týchto situáciách odolnejšie. Okrem toho nátery a lamináty môžu výrazne zlepšiť odolnosť papiera voči opakovanému použitiu.
V priebehu času môže papier prirodzene degradovať, najmä ak nie je bez kyselín alebo ak nie je ošetrený kvôli dlhej životnosti. Papiere skladované vo vlhkom, slabo vetranom prostredí alebo na slnku rýchlejšie starnú, žltnú, lámu a sú náchylné na roztrhnutie. Papiere v archívnej kvalite sú však bez kyselín, pufrované a ošetrené tak, aby odolali starnutiu, vďaka čomu sú vhodné na dlhodobé uchovávanie.
Listy papiera vykazujú rôzny stupeň odolnosti voči environmentálnym faktorom, teplotným výkyvom a opotrebovaniu v závislosti od ich zloženia a akýchkoľvek špeciálnych úprav, ktorými prešli. Štandardné neupravené papiere sú citlivé na vlhkosť, svetlo, zmeny teploty a fyzické opotrebovanie, zatiaľ čo syntetické alebo špeciálne natierané papiere ponúkajú lepšiu ochranu proti týmto podmienkam. Pri vysokovýkonných aplikáciách je výber správneho typu papiera s adekvátnymi vlastnosťami odolnosti nevyhnutný na zabezpečenie dlhej životnosti a funkčnosti v náročných prostrediach.
